Ako zachrániť planétu

Autor: Karolina Uherčíková | 21.4.2016 o 10:52 | (upravené 21.4.2016 o 11:44) Karma článku: 2,91 | Prečítané:  360x

Pri príležitosti zajtrajšieho Dňa zeme, ktorý sa oslavuje už od roku 1970, by sme sa mohli spoločne ponoriť do rozjímavej meditácie. Zamyslieť sa nad tým, čo k životu nevyhnutne potrebujeme a čo je iba ťaživý prežitok.

Tohtoročná extrémne teplá zima mi naháňala strach. Pamätám si rána, kedy ma zima v snehových závejoch vyfackala do rubínova. Ruky mi od mrazu popraskali do krvi a keď zafúkalo, nedalo sa dýchať. Museli ste sa schovať pod obrovskú páperovú bundu. Také sa dnes už hádam ani nevyrábajú. Vtedy sa ešte dali stavať snehuliaky a do áut sme po škole hádzali zľadovatené gule.

Môj dedko hovorí, že planéta si už všetko dáko zariadi. Moje kamošky naťahujú krky k horúcemu slnku a tešia sa z jeho teplých lúčov. Známi ma ubezpečujú, že ide o cykly, ktoré pozná planéta od čias svojho vzniku, že netreba šíriť paniku. Článkov na túto tému nájdete na internete skutočne kopcom, mňa podnietil k napísaniu toho môjho blog, ku ktorému som sa dostala ráno na porade. Ako keby do mňa zavŕtal poslednú skrutku. Karolina, urob niečo. Aspoň o tom napíš.

V článku nájdete grafy, údaje, čísla, mnoho ďalších odkazov na zahraničné zdroje, ktorých obsah je prinajmenšom znepokojujúci. Keby som sa v nich vŕtala do hĺbky, pravdepodobne by som si musela zohnať nejaké oblbováky na spanie. Paradoxne ma však bezmocnosť, že nedokážem vyriešiť všetku tiaž sveta hneď a zaraz, upokojuje. Otvára mi novú perspektívu. Uvedomila som si, že nemôžem lusknúť prstami a zachrániť svet - môžem ale rozhodnúť o tom, ako budem každý deň pristupovať k bežným, každodenným výzvam. A nemusí ma to vôbec stáť toľko pohodlia a peňazí, ako si každý predstavuje.

Veľmi pozitívne na mňa zapôsobilo video o živote Zero Waste Girl - ak by sme sa pokúšali o slovenský predklad - Dievčaťa nulovej spotreby. Mladá, krásna Američanka v ňom predstavuje rôzne alternatívy používania bežných produktov a šetrný spôsob života. Všetko, čo nedokázala za dva roky recyklovať alebo inak využiť, sa jej zmestilo do nádoby o veľkosti zaváracieho pohára. To je približné množstvo odpadu, aké vyprodukuje bežný človek za pol dňa.

Na internete nájdete podobných videí a návodov, ako byť šetrným k životnému prostrediu, neúrekom. Dôležitejšie, než dokázať teoretizovať o aktuálnom stave, je robiť reálne kroky. Netreba si zakrývať oči a tváriť sa, že planétu náš spôsob života neťaží.

Postupom času sa v mojom živote zmenilo veľa vecí, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť životné prostredie, respektíve minimalizovať zásahy doň. Prestala som fajčiť, obmedzila som mäso na ryby v miere raz za týždeň, dala som si opraviť bicykel, auto plánujem využívať iba v nevyhnutných situáciách. Snažím sa nekupovať plastové fľaše, ak neumieram od smädu. Pokúšam sa nepodporovať veľké obchodné reťazce s oblečením, v ktorých nájdete všetko "za pár šupov" - výroba týchto produktov je určite všetko, len nie ekologická. Konečne sa mi podarilo začať pestovať vlastné rajčiny, už majú skoro pol metra. Ak sa podaria, tie z obchodu im chuťou nedočiahnu ani po prvé lístky. Rada vyrábam zo starých vecí nové, napríklad zo starých tričiek látkové srdiečka alebo zo sklenených pohárov svietniky. Pri návšteve obchodu sa snažím položiť si otázku, či daný produkt skutočne potrebujem k životu. A ak nie, či sa dá jeho obal aspoň rozumne recyklovať. Zistila som, že bežné výrobky, akými je ryža, ovsené vločky, káva alebo pečivo, sa dajú bez problémov zohnať v papierových obaloch za úplne bežné ceny. Do obchodu si nosím použité mikroténové vrecká, lebo ich mám doma trilión, pravdepodobne ako aj vy. Plánujem si však v blízkej dobe ušiť trvanlivejšie - látkové. Napríklad zo starých tričiek.

Dostala som sa len po prvý level - človek učenec, začiatočník. Robím malinké kroky, v ktorých neraz zlyhávam. Ale mám vôľu! A vidím, ako sa vďaka nej predo mnou rozpínajú cesty.

Žiadne zázraky sa nedejú zo dňa na deň. Aj vaše pracovné úspechy sú výsledkom dlhoročného vzdelávania a neutíchajúcej snahy. Netreba sa preto trestať či pociťovať zlyhanie, frustráciu či bezmocnosť. Treba si len neustále pripomínať, že každý z nás je jedným malým, no dôležitým dielikom vesmírnej skladačky. Že to, ako budeme konať v malom meradle, rozhodne o veľkých veciach. Ak neviete ako začať, mnohé otázky vám možno priblíži sobotňajšie podujatie pri príležitosti Dňa zeme.

Zmeny, ktoré sa snažím denne uskutočňovať, sa môžu zdať minimálne. Ak by ich však robilo viac ľudí, výsledky by boli nepochybne citeľné. Otázky životného prostredia trápia mnohých ľudí, odpadové hospodárstvo býva témou číslo jeden pri cestovaní autobusom so spolužiačkami. Zostala som trochu zahanbená, nie však prekvapená, keď som si prečítala, ako funguje odpadová politika v Nemecku. A my nemáme na sídliskách ani zber kompostu a ľudia hádžu všetko hlava-nehlava, jedno cez druhé.

Niekoľko mesiacov ma zamestnávajú podobné myšlienky väčšiu časť dňa. Často ma prepadne panika či zúfalstvo. Aj vďaka tomu som sa možno rozhodla konať, písať, zdieľať, rozprávať a podporovať. Všetka nečinnosť plynie iba z lenivosti, a lenivosť je veľkým zlom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?